Plánujete zrealizovať výstavbu futbalového ihriska?

Základom budúcej kvality vášho futbalového trávnika je dodržanie technologických zákonitosti pri výstavbe ihriska. Všetkým popredným trávnikárskym špecialistom v Európe určuje kvalitatívny predpis ich činnosti norma na trávniky: DIN 18 035 časť 4.

Podľa prírodných podmienok územia navrhovaného ihriska a podľa frekvencie zápasov navrhujeme jednovrstvové alebo viacvrstvové ihrisko. Návrh musí byť zdokumentovaný v projekte.

Odborné informácie, základné pojmy a terminológia


Jednovrstvové ihrisko
prichádza do úvahy v prípadoch ak je povrch ihriska dostatočne priepustný pre vodu (K > 10-6 m.s-1), ale aj dostatočne pevný, aby nedochádzalo k prevaľovaniu povrchu ihriska. Vegetačná vrstva môže byť upravená z pôvodnej ornice, ak vyhovuje požadovaným zásadám pestovania trávnika ako aj hracím požiadavkám a pravidlám futbalu.

Viacvrstvové ihrisko sa skladá z viac vodorovne položených umelo vytvorených vrstiev rôzneho zloženia a rôzneho účelu.

  • Základová vrstva. Zohľadňuje sa jej únosnosť ako základu ihriska v požadovanom spáde, t. j. v súlade so spádom povrchu vegetačnej vrstvy. Ak základ ihriska nie je dostatočne únosný, treba ho stabilizovať (vápnom, geotextíliou, štrkom a pod.) Málo únosný základ ihriska môže spôsobiť postupnú deformáciu povrchu ihriska.
  • Drenážna vrstva, ktorá  je uložená pod vegetačnou alebo filtračnou vrstvou, v profile 120 – 200 mm. Úlohou drenážnej vrstvy je priemerne rýchle odvedenie vody , ktorá presiakla z vegetačnej vrstvy.
  • Filtračná vrstva je tvorená vhodnou, vodu prepúšťajúcou, agro-textíliou alebo geotextíliou a jej úlohou je zabrániť splavovaniu jemných pôdnych častíc z vegetačného substrátu do drenážnej vrstvy, jej zanášanie a znefunkčnenie. Oddeľuje vegetačnú vrstvu od filtračnej. Nebýva pravidelnou súčasťou výstavby každého ihriska.
  • Vegetačná vrstva je vrstva vegetačného substrátu (zeminy), na ktorej sa trávnik pestuje. Trávniku musí vytvárať vhodné rastové podmienky, zabezpečovať optimálny vodný a vzdušný režim, požadovanú nosnosť povrchu ihriska a spolu s trávnikom odpovedajúce protišmykové a odrazové podmienky. Po uľahnutí má mať minimálnu hrúbku 120 – 150 mm. Vegetačná vrstva má mať spád 0,5-1,05% t.j. cca. 30 mm na 50 m smerom k dlhšej strane. Povrch musí byť rovný.

Ďalšie informácie k tejto problematike nájdete v časti: Konštrukčná skladba futbalového ihriska.

Trávnatý povrch ihriska je jedným z najlepších povrchov na športové ihriská z hľadiska zdravotných, hygienických i športovo-technických vlastností. Jeho nevýhodou je že je menej odolný proti mechanickému poškodeniu a chorobám. Výstavba trávnatého ihriska zahŕňa:

Prípravu podložia
Po vytýčení plochy ihriska sa upraví podložie v príslušných spádoch, prípadne sa urobí od drenážovanie – podľa typu podložia. Pri priepustnom podloží, ktoré má vhodne zrnnú zeminu s malým obsahom ílu, môžeme použiť časť podložia ako podklad. Podložie, podkladové vrstvy a vlastný trávnik sa vybudujú v strechovitých spádoch vzhľadom na pozdĺžne strany ihriska, alebo vzhľadom na všetky štyri strany ihriska. Stredná os ihriska (v dĺžke 20 – 40 metrov alebo po celej dĺžke) je o 15 až 22 cm vyššia ako hraničný čiara, teda čiara, ktorá ohraničuje nutný voľný priestor okolo ihriska. Pri úprave podložia sa vybudujú základy na brány, prípadne pred definitívnou úpravou podložia pri nepriepustnom podloží sa vybudujú výkopy na drenáže. Skladba podkladových vrstiev je určená únosnosťou a priepustnosťou podložia. Pri polopriepustnom podloží sa vkladá drenážna vrstva. Medzi drenážnu vrstvu a ornicu sa môže položiť filtračná vrstva, ktorá zabraňuje prenikaniu a odplavovaniu ornice.

Nosná vrstva trávnika
Nosná vrstva trávnika je vrstva ležiaca na základovej pôde, na pôdnej medzivrstve, resp. na drenážnej vrstve. Na základe svojich vlastností je to vrstva priepustná, intenzívne prestupiteľná koreňmi. Nosná vrstva trávnika akumuluje časť presakujúcej povrchovej vody. Prebytočnú vodu odovzdáva základovej pôde alebo odvádza do odvodňovacích zariadení, vytvára podmienky pre rast a vývoj trávnika.

Pri stavebných materiáloch potrebných na zhotovenie nosnej vrstvy trávnika je potrebné rozlišovať medzi nosnými skeletovými stavebnými materiálmi a plnivom.
Plnivá sú látky na zlepšenie obsahu živín, resp. na zvýšenie schopnosti akumulácie vody a živín. Použiť možno len také látky, ktoré sú povolené a označené podľa zákona o hnojivách, resp. ktoré sú riadne deklarované ako prírodná a pomocná látka.

Zmes nosnej vrstvy trávnika má byť zložená tak, aby priepustnosť vody dosiahla mieru infiltrácie vody pri skúškach mod k* ≥ 0,9 mm/min.
Na zabezpečenie dostatočnej schopnosti akumulovať vodu nesmie byť pri zisťovaní hmotnostný obsah organických látok menší ako 1 %, avšak z dôvodov priepustnosti vody a nosnosti by hmotnostný podiel 3 % nemal byť prekročený.

Výber a prípravu ornice
Na dosiahnutie kvalitného trávnika je najdôležitejší výber a príprava ornice, ktorá je základným prvkom tradičných trávnatých povrchov. Za ornicu považujeme povrchovú vrstvu ornej pôdy, ktorá je obohatená organickými látkami. Zlé uskladnenie ornice môže mať za následok zničenie mikrobiologického života. Ak ornicu ukladáme na jednotlivé kopy, výška kop môže byť najviac 2 metre. V spojitých kopách má byť výška iba 1 meter. Ornica by mala byť taká, aby jej úprava bola ekonomicky únosná a technicky nenáročná. Najvýhodnejšia je ornica prevažne pieskovitá, bohatá na organické látky, neutrálna alebo mierne kyslá. Hlinitá alebo bahnitá ornica vyžaduje náročnú úpravu. Je preto vhodné urobiť laboratórny rozbor ornice vzhľadom na požadovanú kvalitu povrchu ihriska. Ak je ornica nevhodná, kvalita trávnika nebude zodpovedať požiadavkám na povrch ihriska a údržba bude ekonomicky náročná. Požadované vlastnosti ornice sú:

  • priepustnosť,
  • odolnosť voči ubíjaniu
  • odolnosť voči deformovaniu
  • schopnosť umožňovať dobrý rast trávy
  • nesmie obsahovať kamene v povrchovej časti
  • nesmie obsahovať parazitný hmyz, semená burín a rôzny odpad

Na zlepšenie fyzikálnych a chemických vlastností sa do ornice pridávajú rôzne zložky. Najdôležitejšia je zložka piesková, ktorá má za úlohu zlepšiť priepustnosť pôdy, jej granulometrické zloženie, zmenšiť plasticitu a deformovateľnosť ornice.

Kladenie ornice
Upravená ornica sa kladie na pripravený podklad naraz v celej hrúbke, pričom treba počítať s jej uľahnutím. Ornica sa kladie od najvzdialenejšieho konca alebo od stredu tak, aby sa nemuselo stúpať na jej čerstvo navezenú časť. Ak sa ornica kladie priamo na priepustné podložie, odporúča sa podbrániť povrch podložia čím sa zachová nepriepustnosť pôdy a zabráni sa vytvoreniu tvrdej nepriepustnej kôry. V prípade že sa ornica kladie na drenážnu vrstvu, treba dať pozor, aby sa pri rozvoze ornice neporušila drenážna sieť. Odporúča sa rozvážať ornicu ľahkými prostriedkami. Ak je podkladová vrstva veľmi mäkká a deformovateľná, treba použiť chodníky z dosák. Keď sa podkladová vrstva napriek všetkým opatreniam deformuje, alebo vzniknú koľaje, treba všetky nerovnosti ihneď vyrovnať. Tým sa zabráni vzniku nerovnomernej vrstvy a jej nerovnomernému zhutneniu. Položenú ornicu je najlepšie nechať uľahnúť prirodzeným spôsobom. V praxi sa však uľahnutie urýchľuje valcovaním, pričom treba striedať valcovanie s bránením, aby sa ornica neubila do nepriepustnosti.

Siatie
Do pripravenej ornice sa môže siať od začiatku apríla do konca septembra. Mladý trávnik neznáša najmä zimu a sucho. Preto jesenná a letná sejba nie je vhodná. Jesenná sejba vyžaduje zvýšenie semien o 10%, pretože sa počíta s čiastočným vymrznutím trávy. Doba siatia je v každom prípade ovplyvnená aj nadmorskou výškou a klimatickými podmienkami danej oblasti. Pred siatím upravujeme povrch ornice smykom. Keď sa smykuje rôznymi smermi dosiahne sa dostatočná rovnosť plochy. Smyk je vhodnejší ako brány, pretože natoľko neporušuje pôdu. Pri smykovaní treba vykonať jemnú povrchovú úpravu kontrolu rovnosti povrchu. Tieto práce musia nasledovať rýchlo za sebou. Po zasiati treba celú plochu pobrániť, aby sa semená dostali do pôdy a potom zavalcovať ľahkým valcom.

Pri všetkých spôsoboch sejby je dôležité rovnomerné rozloženie osiva na ploche, čo môže byť problémom najmä pri ručnej sejbe. Tu si pomôžeme krížovou sejbou, t. j. rozdelením navážaného osiva na dve polovice a ich výsevom v dvoch na seba kolmých smeroch, rozdelením plochy na menšie geometrické útvary, ktoré sa sejú presne naváženým množstvom osiva, alebo aj zväčšením objemu vysievaného materiálu premiešaním s 2 – 3 násobným množstvom piesku alebo iného materiálu. Sejeme za bezveterného počasia, aby nedošlo k odviatiu semena vetrom. Množstvo osiva závisí od jeho zloženia. – pri záťažových športových trávnikoch treba 20 – 30 g / m² (200 – 220 kg na celé ihrisko). Hĺbka sejby je 5 – 10 mm. Siatie na husto sa používa najmä na miestach pred bránou.

Ďalšie informácie k tejto problematike nájdete v časti: Zloženie osiva, obdobie a technika výsevu.

Predpestovaný trávnik
Na rýchle zhotovenie trávnatého povrchu sa používa trávnikový koberec, ktorý je po 10 – 14 dňoch je k dispozícii ako plnohodnotný trávnik.Ten má v odborných kruhoch pomenovanie „predpestovaná trávna mačina“. Mačina sa pestuje v trávnikových škôlkach, kde sa po dosiahnutí správnych parametrov odrezáva v hrúbke 2 – 3 cm zemného podkladu. Nareže sa na pásy veľkosti 1/2 m², tie sa zrolujú a expedujú k zákazníkovi. Mačinu ukladáme na cca. 20 cm hrubú vegetačnú vrstvu – trávnikového substrátu na to určeného. Jeho príprava je zhodná s prípravou vegetačnej vrstvy pred vysievaným trávnikom. Balíky mačiny ukladáme vedľa seba tak, že každý nasledujúci pás začína v polovici predošlého a rezné plochy sa dotýkali. Nesmú vznikať medzery, ktoré spôsobia vysychanie ich okolia. To sa tiež prejaví nedostatkom následnej závlahy. Ďalšie úkony sú nasledovné:
1. deň zavlažiť jednorazovo,
2 – 5 deň polievať intenzívne 2 x denne,
6. deň nepolievať, povalcovať,
7. deň pokosiť na 1/2 aktuálnej výšky,
8 – 14 deň polievať intenzívne 2 x denne,
po 14. dňoch polievať 2 – 3 x týždenne s cca. 25 l / m²
následne kosiť ako u vysievaných trávnikoch , viac v časti: Kosenie športových trávnikov.

Veľmi blízkou alternatívou tohto variantu zakladania trávnika je popísaný v časti: Hybridný trávnik.

Vyhrievanie futbalového trávnika
Vo svete sa futbalové trávniky vyhrievajú viacerými spôsobmi, najčastejšie odporovými káblami – termokáblami, tiež teplovodným systémom, ktorý je už na ústupe kvôli príprave teplej vody. Účinnosť týchto termokáblov je v podstate stopercentná. Výhodou termokáblov je aj to, že udržujú rovnomernú teplotu po celej svojej dĺžke.

Výhody vyhrievania trávnika:

  • predĺženie futbalovej sezóny,
  • zvýšenie návštevnosti,
  • bezpečnosť a ochrana zdravia futbalistov
  • zvýšenie prestíže a zlepšenie imidžu klubu
  • zvýšenie kvality trávnika, keďže vyhrievaný trávnik sa nepremočí ako nevyhrievaný
  • úspory nákladov na údržbu kvalitného trávnika, na prenájom trávnatej plochy v inom klube, na cestovanie za lepšími tréningovými možnosťami v prípravnom období
  • návratnosť časti nákladov na výstavbu prostredníctvom prenájmu trávnika mužstvám, ktoré sa budú chcieť v zimnom období pripravovať v kvalitných podmienkach
  • na vyhrievaných trávnikoch sa smú hrať kvalifikačné zápasy pod hlavičkou UEFA
  • kvalitná hracia plocha vydrží 50 rokov

Na strane druhej treba zvážiť tiež prípadné nedostatky. Zvyšuje sa riziko napadnutia trávniku chorobami, trávnik má tendenciu vysychať, zmenšuje sa hĺbka prekorenenia a zvyšuje sa podiel burinných tráv. Silné prehriatie trávnika v období napadnutého snehu vedie vysokým rozdielom teplôt v koreňovej vrstve a listovej časti a tým dochádza k silnej fyziologickej záťaži trávnika. Tým pádom látková výmena prebieha v koreňoch a neprebieha v listoch.

Pri vyhrievaní trávnika by sa mali dodržiavať určité zásady. Koreňová vrstva by sa nad teplotu 15 °C mala vyhrievať len v najnutnejších prípadoch. V novembri by sa mal trávnik vyhrievať na teplotu 8 – 10°C, koncom novembra na 5 – 7 °C. Pri snežení sa teplota vyhrievania musí zvýšiť, aby sa sneh ihneď topil a odtekal z trávnikovej plochy ihriska. V priebehu mesiaca december a januárovej pauzy by sa malo vyhrievanie odstaviť a tráva by mala prejsť do stavu kľudu. Po ukončení decembrovej a januárovej pauzy je potrebné sneh odpratať z trávnikovej plochy. Vo februári sa vyhrieva trávnik na  3 – 5 °C a v mesiaci marec na teplotu 8 – 10 °C.

Drenážne systémy
Optimálny odvod prebytočnej zrážkovej vody z futbalového ihriska je základným predpokladom pre jeho dlhodobú kvalitu a životnosť. Dobré odvodnenie hracej plochy zaručuje možnosť hrať na ihrisku aj za daždivého počasia. Keďže je kvalita ihriska a trávnika ovplyvnená optimálnym obsahom vody vo vegetačnej vrstve, je nutné odvodnenie ihriska optimalizovať tak, aby nedochádzalo k premočeniu ale ani prílišnému vysychaniu trávnatej plochy.

Odvodnenie povrchu
Množstvo vôd ktoré treba odviesť závisí od množstva zrážok a od druhu povrchovej vrstvy ihriska. Pri malom množstve odtekajúcej vody, najmä čo sa týka priepustných povrchov, sa voda vyspádovaním povrchu zvedie do terénu. Pri väčšom množstve vody sa táto odvedie do odvodňovacieho žľabu, ktorý je podľa vyspádovania ihriska buď po oboch stranách, alebo po obvode ihriska.

Pri priepustných povrchoch sa odvodnenie môže vybudovať vložením drenážnych trubiek po okraji ihriska. Uložiť ich môžeme aj v ochrannom priestore okolo hracej plochy, pretože povrch nad drenážnymi trubkami je rovnaký ako vlastná hracia plocha.

Pri nepriepustnom povrchu sa voda zvedie do odvodňovacieho žľabu, ktorý je umiestnený za ochranným priestorom ihriska. Odvodňovací žľab sa navrhne s 1,5% spádom smerom k vpusti, odkiaľ sa potrubím odvedie voda do revíznej šachty, z ktorej je odtok buď do dažďovej kanalizácie, vsakovacej jamy, alebo do blízkeho vodného toku. Drenážny systém vzhľadom na množstvo odvádzaných vôd nemá vyúsťovať do splaškovej kanalizácie.

Odvodnenie podložia
Pri polopriepustnom podloží sa zväčší drenážna vrstva, v ktorej sa udržuje voda kým nevsiakne do podložia. Pri nepriepustnom podloží, ako i v prípade, že spodná voda má vyššiu hladinu ako 70 cm pod úrovňou terénu, je nutné plochu oddrenážovať. Priepustnosť zistíme jednoduchými sondami v rozmere 30/30 cm vyhĺbenými v podloží, do nich nalejeme vodu do výšky 15 cm. Zmeriame dobu, za akú voda vsiakne a z toho odvodíme rýchlosť vsakovania a súčiniteľ prípustnosti a z toho odvodíme množstvo zrážok, ktoré podložie stačí prijať.

Drenážny kanál
Výplňou tejto konštrukcie je triedená štrkodrva vrstvená podľa veľkosti frakcií klinovacou metódou. Technologicky najvhodnejší stavebný materiál na výstavbu drenážneho systému tvorí triedená štrkodrva z hornín nepodliehajúcich rozpadu vplyvom pôsobenia vody a času. Stavebný materiál musí byť odolný proti mrazu, nesmie obsahovať žiadne rastlinám škodlivé ľahko-rozpustné zložky. Hmotnostný podiel karbonátov nesmie prekročiť 15 %. Miera infiltrácie vody mod k* má byť > 5 mm/min a mala by byť < 20 mm/min. Pri stavebnom materiáli s obsahom vody mod k* < 5 mm/min. sa musí rozostup drenážneho potrubia zvoliť zodpovedajúco úzko. Hmotnostný podiel zložiek s d < 0,063 mm smie byť nanajvýš 5 %. U prírodného kameňa s otvorenými pórmi, napr. lávy smie byť podiel d < 0,063 mm nanajvýš 8 %. Stavené materiály s otvorenými pórmi zvyšujú schopnosť akumulovať vodu. S ohľadom na zladenie zrnitosti ku nosnej vrstve trávnika sa musí zvoliť podľa možnosti stavebný materiál bohatý na piesok.

Zaťaženosť futbalového ihriska
Trávnik je prírodné spoločenstvo tráv, ktoré podlieha poškodeniu počas využívania. Ihriskový typ trávnika má tzv. hranicu samoregeneračnej schopnosti, ktorá zabezpečí zregenerovanie trávnika po jeho bežnom poškodení bez nutnosti realizácie zložitejších caespestechnických zásahov. Ak využívaním trávnika prekročíme hranicu samoregenerácie, t.j. pokryvnosť porastu poklesne pod 75 %, dochádza k znižovaniu % pokryvnosti trávneho porastu oveľa rýchlejšie ako pri vyššej pokryvnosti. Počet odnoží na 1 dm² nie je dostatočný, na ploche sa začínajú objavovať prázdne miesta, rast trávnika sa spomaľuje. Toto poškodenie vyžaduje odbornejší trávnikársky zásah v podobe aerifikácie, vertikutácie, perforačného prísevu, pieskovania, prípadne hĺbkovo vibračného uvoľnenia.

Zaťaženosť futbalových trávnatých plôch možno prispôsobiť a prepočítať potrebám jednotlivých futbalových mužstiev vášho klubu:

  • ak trénuje na ihrisku 1 hráč 1 hodinu je zaťaženosť ihriska 1 hodina, ak trénujú 2 hráči 1 hodinu je zaťaženosť ihriska 2 hodiny za 1 časovú hodinu tréningu. Počas jedného zápasu je pohyb na ihrisku 11 + 11 + 3 t.j. 25 x 1,5 = 37,5 hod., zaokrúhľuje sa vždy smerom hore, t. j. 38 hodín,
  • ak trénujú na ihrisku mladší žiaci doporučujeme celkové číslo vynásobiť koeficientom 0,8 – 0,9 podľa obtiažnosti tréningu,
  • ak intenzívne trénujú na ihrisku muži aj za vlhkého počasia bude nutné celkové číslo vynásobiť zvyšovacím koeficientom 1,1 – 1,2.

Objektívnu zaťaženosť ihriska zistíme porovnaním súčtu herných a tréningových hodín s hodnotami pridelenými jednotlivým mesiacom.

Hodnoty maximálnej zaťaženosti v jednotlivých mesiacoch:

január február marec april máj jún
0 0 380 760 1140 1140
júl august september október november december
regenerácia 950 760 760 380 0

Rozšírený rozpis zaťaženosti trávnika podľa mesiacov a vegetačného cyklu tráv:

týždeň suchý povrch stredne
vlhký povrch
rozbahnený povrch
Marec 1.
2.
3.
4.
3 hod.
3 hod.
4 hod.
5 hod.
2 hod.
2 hod.
3 hod.
3 hod.
Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
Apríl 1.
2.
3.
4.
5 hod.
5 hod.
5 hod.
5 hod.
3 hod.
3 hod.
3 hod.
3 hod.
Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
Máj 1.
2.
3.
4.
6 hod.
7 hod.
7 hod.
7 hod.
5 hod.
5 hod.
5 hod.
5 hod.
Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
Jún 1.
2.
3.
4.
8 hod.
9 hod.
9 hod.
regenerácia
6 hod.
7 hod.
7 hod.
trávnatej

Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť

plochy

Júl 1. – 4. regenerácia trávnatej plochy
August 1.
2.
3.
4.
6 hod.
8 hod.
8 hod.
8 hod.
5 hod.
6 hod.
6 hod.
6 hod.
Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
September 1.
2.
3.
4.
6 hod.
6 hod.
6 hod.
6 hod.
4 hod.
4 hod.
4 hod.
4 hod.
Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
Október 1.
2.
3.
4.
4 hod.
4 hod.
4 hod.
4 hod.
2 hod.
2 hod.
2 hod.
2 hod.
Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť
November 1.
2.
3.
4.
2 hod.
2 hod.
2 hod.
2 hod.
1 hod.
1 hod.
1 hod.
1 hod.
Len súťažný zápas, ak rozhodca
rozhodne, že ho nemožno odložiť

Pri zostavovaní tréningového a súťažného plánu treba prispôsobiť potreby klubu zaťaženosti jednotlivých ihrísk. Rovnomerné zaťaženie tréningového ihriska možno regulovať častým používaním a presúvaním prenosných brán počas tréningu.