Konštrukčný prierez futbalového ihriska pozostáva z viacerých vrstiev.

Vegetačná vrstva
Ide o husto prekorenenú a úrodnú vrstvu, ktorá je vystavená vysokej antropogénnej záťaži. Jej funkciou je vytvorenie optimálneho prostredia pre rast koreňového systému, intenzívne odnožovanie, zahusťovanie drnu a jeho pružnosť. Medzi ďalšie funkcie patrí vytvorenie dobrých podmienok pre efektívne využívanie živín z hnojív a vlahy z doplnkovej závlahy.

Vegetačná vrstva a jej štruktúra je volená vo vzťahu k intenzite a účelu využívania trávnika, ale aj vo vzťahu ku klimatickým a poveternostným podmienkam danej oblasti. Je tvorená základnými materiálmi a prídavným látkami.

Základným materiálom je napríklad piesok, štrk, zemina. Podľa zrnitostného zloženia základný substrát obsahuje:
5 až 10 % ílovitých častíc (0,002 – 0,063 mm),
20 % jemných piesčitých častíc (0,06 – 0,2 mm),
50 – 60 % stredne veľkých a hrubších piesčitých častíc (0,20 – 2,0 mm),
poprípade 10 % jemný štrk vo veľkosti 2,0 – 3,0 mm.

Pod pojmom prídavné látky sa rozumejú substancie zvyšujúce zásobu živín a reguláciu vodného režimu. Medzi tieto látky patria hnojivá, komposty, odpadové kaly, a rašelina. K prídavným látkam sa môže zaradiť aj látky s vysokou objemovou hmotnosťou a nízkym podielom minerálnej zložky, pôdne kondicionéry a iné.

Filtračná vrstva
Filtračná vrstva má za úlohu zabrániť priesaku jemných častíc z vegetačnej vrstvy do drenážnej. Tiež bráni nežiadúcemu, rýchlemu priesaku, v závlahovej vode rozpustených živín, mimo dosah koreňovej zóny. Filtračná vrstva nemusí byť súčasťou konštrukcie stavby športového ihriska. Ako filtračná vrstva, sa často používa geotextília.

Drenážna vrstva
Významnou funkciou drenážnej vrstvy je odviezť v určitej miere nadbytok zrážkovej vody z vegetačnej vrstvy a obmedziť tak poškodzovaniu trávneho drnu. Drenáž sa rozdeľuje na povrchovú, ktorá zabezpečuje odstránenie vody z oblastí trávnych koreňov a podpovrchovú, ktorá má za úlohu odvádzať vodu z väčšej  hĺbky pôdneho horizontu.

Materiál použitý do drenážnej vrstvy nesmie znečisťovať podzemnú vodu. Mal by byť  odolný voči premrznutiu a zvetrávaniu. Profil drenážnej vrstvy môže byť v rozmedzí 120 – 200 mm podľa úrovne únosnosti, rýchlosti priesaku a vzdialeností drnov.

Súčasťou drenážnej vrstvy môžu byť tiež drenážne ryhy s uložením odvodňovacích hadíc do základu. Zrnitostné zloženie materiálu môže byť:
1/3 jemného piesku čistého piesku (0,06 – 0,2 mm),
1/3 stredne veľkého piesku (0,2 – 0,6 mm) a
1/3 hrubého piesku (0,6 – 2,0 mm).
Druhá možnosť je variant s 50 % zastúpením piesčitých častíc a polovicou tvorenou prevažne jemným alebo stredne veľkým štrkom, s maximálne 10 % podielom hrubého piesku.

Nosná vrstva
Nosná vrstva akumuluje časť presakujúcej povrchovej vody a prebytočnú vodu odovzdáva do odvodňovacieho zariadenia alebo do základnej pôdy, ktorá vytvára podmienky pre rast a vývoj trávnika. Pri stavebných materiáloch, ktoré sú potrebné na zhotovenie nosnej vrstvy trávnika je potrebné rozlíšiť medzi plnivom a nosnými skeletovými stavebnými materiálmi. Plnivo je látka, ktorá zlepšuje obsah živín resp. sa používa na zlepšenie a zvýšenie schopnosti akumulácie vody a živín. Ide také látky, ktoré sú riadne označené ako pomocné a prírodné materiály. Pri zisťovaní nesmie byť hmotnostný obsah organických látok menši ako 1 %, avšak z dôvodu priepustnosti vody a nosnosti by nemal byť prekročený hmotnostný podiel 3 %.

Nosnú vrstvu je možné rozdeliť na základ tvorený prirodzene vzniknutou pôdou a podklad pre urovnanie roviny základu. Najdôležitejšia časť je základ. Dôležitými indikátormi sú:
– hĺbka koľajnicových stôp stroja (5,0 t) pri krokovej rýchlosti jazdy. Rozdiel nesmie byť vyšší než 30 mm od roviny povrchu základu,
– hĺbka spodnej vody v najvyššom mieste max. 600 mm pod úrovňou hornej časti športovej plochy. Spád základu nemá prekročiť 1 % s výnimkou blízkosti vodnej plochy.

Vrchná časť základu pred založením vegetačnej vrstvy je nutné prekypriť a prepojiť na vegetačnú vrstvu. Výškové rozdiely pri vyrovnávaní základu nemajú presiahnuť v žiadnom mieste 20 % z celkovej hrúbky vrchnej vrstvy. Najvyšší rozdiel môže byť 30 mm. V odbornej literatúre je uvedený koeficient priepustnosti H₂O Kf pri LK 60 > 0,3 mm.minˉ¹ v hĺbke 500 mm od povrchu základu. Ak je Kf > 30 mm.minˉ¹ je nutné základ zlepšiť napr. výsypkou.